Prečo na strese jeme viac?

Poznáte to?

Po náročnom dni, nepríjemnom rozhovore alebo po sledovaní zlých správ si sadnete k jedlu. Jedlo je rovnaké ako vždy, ale zrazu máte pocit ťažoby, nafúknutia alebo chuti zjesť ešte niečo navyše.

Mnohé ženy si myslia, že problém je v slabej vôli. V skutočnosti však môže byť príčina oveľa jednoduchšia – stres mení spôsob, akým funguje celé telo.

Keď sme v strese, organizmus prepína do režimu „bojuj alebo uteč“. Pre našich predkov to bol dôležitý mechanizmus prežitia. Ak hrozilo nebezpečenstvo, telo potrebovalo rýchlo reagovať.

V takej chvíli nie je trávenie prioritou. Krv a energia sa presúvajú k svalom a mozgu, zatiaľ čo tráviaci systém pracuje pomalšie. Jedlo sa môže dlhšie zdržiavať v žalúdku a človek môže cítiť tlak, plnosť alebo nepríjemnú ťažobu.

Neznamená to, že žalúdok prestal fungovať. Je to silný svalový orgán, ktorý si s jedlom poradí. Ak však nervový systém zostáva v stave napätia, trávenie nemusí prebiehať tak efektívne ako v stave pokoja.

Prečo máte na strese chuť práve na sladké?

Tu sa dostávame k druhej časti problému. Mozog sa snaží stres zmierniť čo najrýchlejšie. A najjednoduchšou cestou býva jedlo. Preto počas stresu zvyčajne netúžime po brokolici alebo zeleninovom šaláte. Oveľa častejšie siahneme po sladkostiach, čokoláde, pečive, slaných pochutinách alebo iných energeticky bohatých jedlách.

Takéto jedlá dokážu krátkodobo zvýšiť pocit odmeny a priniesť príjemné pocity. Problém je, že úľava býva len dočasná. Práve preto je počas stresu veľmi ľahké zjesť viac, než sme pôvodne plánovali.

Stres a črevá

Dlhodobý chronický stres neovplyvňuje len chuť do jedla. Môže negatívne vplývať aj na fungovanie tráviaceho systému a prispievať k zhoršeniu funkcie črevnej bariéry. To môže podporovať zápalové procesy a zhoršovať celkovú pohodu organizmu.

Preto jedenie v neustálom napätí nie je len otázkou kalórií. Ide o stav, ktorý ovplyvňuje viacero systémov v tele súčasne.

Čo môžete urobiť pred jedlom?

Nemusíte meditovať pol hodiny ani si vytvárať zložité rituály.

Niekedy stačí niekoľko jednoduchých krokov:

• urobiť 10 až 15 pomalých nádychov a výdychov,
• odložiť mobil a vypnúť správy,
• nesledovať počas jedla stresujúce informácie,
• na chvíľu sa zastaviť a uvedomiť si, že teraz je čas na jedlo, nie na riešenie problémov.

Pre nervový systém sú takéto jednoduché signály často veľmi účinné.

Ak stres trvá dlhšie, do hry vstupujú aj hormóny.

Obrázok zjednodušene ukazuje, ako sa môžu pri dlhodobom strese navzájom ovplyvňovať kortizol, inzulín a leptín.

Prvým je kortizol, ktorý sa označuje ako stresový hormón. Jeho úlohou je pomôcť telu zvládnuť záťaž. Problém nastáva vtedy, keď je stres prítomný každý deň a kortizol zostáva zvýšený dlhodobo.

Vyšší kortizol môže zvyšovať chuť na sladké a energeticky bohaté jedlá. Keď takýmto jedlám podľahneme častejšie, organizmus musí častejšie produkovať inzulín. Inzulín pomáha dostať glukózu z krvi do buniek, ale ak zostáva dlhodobo zvýšený, môže sa zhoršovať citlivosť buniek na jeho účinok.

Postupne sa môže narušiť aj fungovanie leptínu – hormónu sýtosti. Leptín za normálnych okolností informuje mozog, že máme dosť energie a nemusíme ďalej jesť.

Ak však vznikne leptínová rezistencia, mozog prestáva tento signál správne vnímať. Človek môže pociťovať hlad aj napriek tomu, že má dostatok energetických zásob. Vzniká tak začarovaný kruh:

Stres zvyšuje kortizol → kortizol podporuje chute na sladké → častejšie stúpa inzulín → zhoršuje sa regulácia energie → oslabuje sa účinok leptínu → rastie hlad a chuť do jedla → človek zje viac → stres pokračuje.

Práve preto niektoré ženy napriek snahe nechudnú. Nejde len o kalórie alebo pevnú vôľu. Do procesu vstupujú aj hormóny, ktoré ovplyvňujú hlad, sýtosť a hospodárenie tela s energiou.

Záver

Keď jeme v strese, nerobíme rozhodnutia úplne rovnako ako v pokojnom stave. Častejšie nás lákajú sladké a kalorické jedlá a ľahšie zjeme viac, než naše telo skutočne potrebuje.

Preto v náročných obdobiach nepomáha len silná vôľa. Pomáha aj pochopenie toho, čo sa deje v tele, a vytvorenie jednoduchého stravovacieho režimu, ktorý nás podrží aj vtedy, keď máme náročný deň.